O autorovi

Keď Jeho Božská Milosť A.C. Bhaktivedānta Svāmī Prabhupāda v roku 1969 po prvý krát navštívil svojich anglických oddaných a novinár ho požiadal, aby vysvetlil podstatu svojho učenia, pokojne odpovedal: „Snažím sa učiť to, čo ste zabudli.“ Toto je v skutku jedinou úlohou pravého duchovného majstra. Posolstvo vedomia Kṛṣṇu (Boha) presahuje hranice obmedzenej sféry národnosti, rasy, pohlavia, náboženskej príslušnosti a podobných sektárskych úvah jednotlivca. Ako duše sme veční a našou večnou úlohou je slúžiť večnej Zvrchovanej Osobe. Úlohou gurua je prebudiť toto vedomie bez toho, aby mysli podsúval čokoľvek neprirodzené. Skrz jeho pokyny má človek príležitosť objaviť svoj pôvodný stav bytia, oslobodiť sa od všetkých falošných dojmov a vstúpiť do láskyplného devocionálneho vzťahu s Bohom. Jeho Božská Milosť, alebo skrátene Śrīla Prabhupāda, túto úlohu práve v tomto okamihu vykonáva tým najbrilantnejším spôsobom tak, že milióny oddaných Kṛṣṇu po celom svete učí vedu bhakti-yogy prostredníctvom svojich vysoko vážených transcendentálnych kníh, ktoré sú médiom zaznamenanej transcendentálnej vibrácie. Napĺňa tak význam básne veľkého vaiṣṇavského svätca, ktorý raz napísal:

„Zle myslí si ten, kto vraví, že Vaiṣṇavovia mrú, keď život tvoj vo zvuku naďalej sa skvie. Vaiṣṇavovia mrú, aby žili, a živí chcú sväté meno rozsievať na celé okolie.“

Jeho knihy

Učenie Śrīlu Prabhupādu však neoceňuje len obmedzený krúžok jeho žiakov a Kṛṣṇových nasledovníkov. Mnohí učenci, profesori, lingvisti a vedci z rozličných sfér ho obdivujú pre jeho majstrovské podanie védskeho poznania a prehlasujú ho za skutočného veľvyslanca pôvodnej indickej kultúry. Preto nie je prekvapujúce nachádzať učenecké preklady Śrīlu Prabhupādu prakticky na každej významnej univerzite na planéte. Skutočne, učitelia mnohých týchto inštitúcií ich používajú ako štandardné učebnice. Nasledujúce je len malou vzorkou toho, čo poprední učenci napísali o Prabhupādovej najpopulárnejšej knihe, Bhagavad-gīte takej, aká je:

„Či už je čitateľ odborníkom na indickú duchovnosť, alebo nie, z čítania Bhagavad-gīty takej, aká je získa nesmierny prospech. Pre mnohých to bude prvý kontakt so skutočnou Indiou, s prastarou Indiou, s večnou Indiou.“

Francois Chenique, Profesor náboženských vied, Inštitút politických štúdií v Paríži.

„Môžem povedať, že v Bhagavad-gīte takej, aká je som našiel vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré som vždy kládol ohľadom interpretácií tohto posvätného diela, ktorého duchovnú metódu veľmi obdivujem. Ak by boli asketicizmus a ideál kazateľov, ktoré tvoria posolstvo Bhagavad-gīty takej, aká je viacej rozšírené a rešpektované, potom by sa svet, v ktorom žijeme, zmenil na lepšie a priateľskejšie miesto.“

Dr. Paul Lesourd, čestný profesor Parížskej katolíckej Univerzity

„Toto dielo treba uchovať ako poklad. Nikto, bez ohľadu na svoju vieru či filozofické presvedčenie, kto tieto knihy číta s otvorenou mysľou nemôže ostať nepohnutý a bez úžasu.“

Dr. Garry Gelade, Profesor psychológie, Oxford University

Je dôležité si uvedomiť, že rozsiahly literárny dar Śrīlu Prabhupādu dokazuje potenciu védskych písem. Védy, najstaršie písmo na svete, sa nazývajú śruti, čo znamená, že sú chápané načúvaním. Hovorí sa, že hlupák ostáva nepovšimnutý kým neprehovorí. Skutočný majster sa nikdy neodkláňa od písma, ani mu žiadnym spôsobom neodporuje, a tak cez neho potencia duchovného posolstva prúdi podobným spôsobom, ako elektrina prúdi zapojeným káblom. Dôležité je preto poznanie, ktoré nám duchovný majster odovzdáva a nie jeho fyzická prítomnosť. Žiaci po celom svete aj počas fyzickej neprítomnosti Śrīlu Prabhupādu každodenne zažívajú jeho priame vedenie skrz jeho knihy a efekt duchovnej potencie sa preukazuje ich schopnosťou zdržať sa hriešneho života. Ako Śrīla Prabhupāda hovorí v jednom zo svojich výkladov: „Z potencie transcendentálneho zvuku nikdy neubúda kvôli zdanlivej neprítomnosti jeho zdroja.“

Predpovede

Védy boli spísané veľkým mudrcom Śrīlom Vyāsadevom pred 5 000 rokmi a obsahujú úplné poznanie, počnúc spiritualitou a náboženstvom, cez umenie, politiku, ekonomiku, astronómiu a astrológiu, až po vojenskú vedu a medicínu. Esenciou Véd je nádherný Śrīmad-Bhāgavatam, alebo Bhāgavata Purāṇa, ktorý je posledným darom Śrīlu Vyāsadevu tomuto svetu. V prvom Speve tejto vznešenej literatúry nachádzame nasledujúci výrok:

„Táto Bhāgavata Purāṇa žiari ako Slnko a objavila sa hneď po tom, čo Pán Kṛṣṇa odišiel do Svojho sídla, sprevádzaný náboženstvom, poznaním atď. Tí, ktorí pre hustú temnotu nevedomosti vo veku Kali stratili zrak, získajú svetlo z tejto Purāṇy.“ (SB 1.3.4)

Podľa Véd sa história sveta delí na štyri veky, z ktorých je súčasná Kali-yuga, vek pokrytectva a hádok, tým posledným. Verš hovorí, že poznanie obsiahnuté v Bhāgavatame prinesie riešenia celosvetovej krízy, a je to zásluhou Śrīlu Prabhupādu, že Śrīmad-Bhāgavatam je teraz masovo dostupný. Preto nie je žiadnym divom, že toto dielo, ktoré vydal v Delhi, bolo spolu s vrecúškom obilných vločiek a pár drobnými jediným majetkom, ktorý si so sebou Śrīla Prabhupāda zo svojej domoviny vzal na cestu na Západ.

Śrī Caitanya Mahāprabhu, zatiaľ posledné zjavenie Pána Kṛṣṇu v tomto svete, ktorý prichádza v prestrojení, navyše v 16. storočí predpovedal, že meno Kṛṣṇu bude znieť v každom meste a v každej dedine na svete. Podobne v 19. storočí veľký ācārya, Śrīla Bhaktivinoda Ṭhākura, vo svojom časopise Vaiṣṇava-toṣaṇī napísal, že hnutie Hare Kṛṣṇa bude čoskoro propagované po celom svete, a že ľudia z Anglicka, Francúzka, Ruska, Nemecka a Ameriky sa spolu zídu a v uliciach svojich miest budú spievať Kṛṣṇove mená. Śrīla Prabhupāda obidve tieto proroctvá vyplnil, keď skupiny svojich žiakov vyslal aby spievali Hare Kṛṣṇa mantru vo všetkých kútoch sveta, čo bolo udalosťou, ktorá vo védskej tradícii nemá obdobu. Hare Kṛṣṇa mantra tak doslova zľudovela. Tieto a početné ďalšie odkazy nám môžu niečo málo napovedať o význame zjavenia Śrīlu Prabhupādu v tomto svete.

Učenícka postupnosť duchovných majstrov

Jeho Božská Milosť sa narodil ako Abhay Caran De 1.Septembra 1896 v Kalkate. V roku 1920 ukončil svoje štúdiá doktorátom z filozofie, angličtiny a ekonómie na Kalkatskej Univerzite. Čoskoro nato prevzal úlohu manažéra veľkého chemického koncernu. Potom, v roku 1922, stretol Jeho Božskú Milosť Śrī Śrīmad Bhaktisiddhāntu Sarasvatī Gosvāmīho Mahārāju, zakladateľa 64 Gauḍīya Vaiṣṇava Maṭh v Indii, Berlíne a Londýne. Bhaktisiddhānta Sarasvatī náleží do pradávnej učeníckej postupnosti (parampary) duchovných majstrov, skrz ktorú je veda o bhakti-yoge šírená od času, keď ju Pán Kṛṣṇa pred 5 000 rokmi vysvetlil Svojmu priateľovi Arjunovi v podobe Bhagavad-gīty. Táto postupnosť je stále aktuálna a Jeho Božská Milosť náleží do Brahma-Madhva, Gauḍīya-Vaiṣṇava sampradāye:

1) Kṛṣṇa, 2) Brahmā, 3) Nārada; 4) Vyāsa, 5) Madhva, 6) Padmanābha, 7) Nṛhari, 8) Mādhava, 9) Akṣobhya, 10) Jayatīrtha, 11) Jñānasindhu, 12) Dayānidhi, 13) Vidyānidhi, 14) Rājendra, 15) Jayadharma, 16) Puruṣottama, 17) Brahmaṇyatīrtha, 18) Vyāsatīrtha, 19) Lakṣmīpati, 20) Mādhavendra Purī, 21) Īśvara Purī, (Nityānanda, Advaita), 22) Pán Caitanya, 23) Rūpa (Svarūpa, Sanātana), 24) Raghunātha, Jīva, 25) Kṛṣṇadāsa, 26) Narottama, 27) Viśvanātha, 28) (Baladeva) Jagannātha, 29) Bhaktivinode, 30) Gaurakiśora, 31) Bhaktisiddhānta Sarasvatī, 32) Jeho Božská Milosť A.C. Bhaktivedānta Svāmī Prabhupāda.

Učenícka postupnosť chráni posolstvo od poškvrnenia kadejakými podvodníkmi a tvoria ju plne realizovaní, oslobodení čistí Kṛṣṇovi oddaní, ktorí konajú ako priehľadné médiá, cez ktoré sa učenie šíri k ľuďom tohto sveta také, aké je, bezo zmeny. Každá deviácia od vyššie spomenutej línie spôsobí zmätok v študentovom porozumení. Nikto sa nemôže stať duchovným majstrom, kým nespočíva na tej najvyššej platforme duchovnej realizácie a prísne nenasleduje pokyny svojho predchodcu.

Abhay Caran De bol formálne zasvätený v Allahabade v roku 1933 a v roku 1936, len pár dní pred odchodom Bhaktisiddhāntu Sarasvatīho z tohto smrteľného sveta, bol svojim majstrom zvlášť poverený, aby vedomie Kṛṣṇu šíril na Západe, v anglicky hovoriacich krajinách. Bhaktisiddhānta Sarasvatī svojim žiakom v inštitúcii Gauḍīya Maṭh takisto nakázal, aby vytvorili riadiacu komisiu a spoločnými silami pokračovali v kázaní. Nanešťastie, jeho pokyn nebol uposlúchnutý a spoločnosť sa po odchode Bhaktisiddhāntu Sarasvatīho okamžite rozpadla na frakcie. Śrīla Prabhupāda o týchto udalostiach píše v jednom zo svojich výkladov k Caitanya-Caritāmṛte:

„Na začiatku, počas prítomnosti Oṁ Viṣṇupādu Paramahaṁsu Parivrājakācāryu Aṣṭottara-śata Śrī Śrīmad Bhaktisiddhāntu Sarasvatī Ṭhākuru Prabhupādu, pracovali všetci jeho žiaci v súlade. Hneď po jeho odchode sa však dostali do sporu. Jedna skupina sa prísne držala pokynov Bhaktisiddhāntu Sarasvatī Ṭhākuru, no ďalšia skupina si vykonštruovala vlastné chápanie toho, ako plniť jeho priania. Bhaktisiddhānta Sarasvatī Ṭhākura v čase svojho odchodu požiadal všetkých svojich žiakov, aby vytvorili riadiacu komisiu a spoločne napredovali v misii. Neurčil nikoho konkrétneho, aby sa stal ďalším ācāryom. Hneď po jeho odchode však jeho vedúci tajomníci vymysleli plán ako post ācāryu bez akejkoľvek autorizácie obsadiť a rozštiepili sa na dve frakcie, ktoré začali o to, kto bude nasledujúcim ācāryom bojovať. Takto sa obe frakcie stali asāra, „neschopnými“, keďže, neposlušné pokynu duchovného majstra, nemali žiadnu autoritu.“                                                                                                                                                                                            (Cc. Ādi 12.8)

Cesta do Ameriky

Nedotknutý politikou v Maṭhe začal Śrīla Prabhupāda v roku 1944 v angličtine vydávať časopis „Back to Godhead“ (Návrat k Bohu) a koncom 50-tych rokov založil Ligu oddaných (League of Devotees), organizáciu určenú na respiritualizáciu sveta. Takisto vydal malú brožúru, v ktorej na základe astronomických informácií obsiahnutých vo védskych textoch spochybnil plány moderných astronautov pristáť na Mesiaci, pod názvom Easy Journey to Other Planets (Ľahká cesta na iné planéty). Prabhupāda takisto prijal životné štádium odriekania (sannyāsa) a začal pracovať na svojom životnom veľdiele – preklade 60 zväzkového Śrīmad-Bhāgavatamu. Prebýval v chráme Rādhā-Dāmodara vo Vṛndāvane, v rodisku Kṛṣṇu, kde inšpiráciu nachádzal na mieste pripomínajúcom šiestich Gosvāmīch – priamych žiakov Śrī Caitanyu Mahāprabhua.

V roku 1965, vo veku 70 rokov, Jeho Božská Milosť pricestoval do USA. Jeho jedinou ambíciou bolo naplnenie pokynu jeho Gurua Mahārāju Bhaktisiddhāntu Sarasvatīho, aby Kṛṣṇovo posolstvo také, aké je, šíril na Západe. Keď dorazil, napísal túto modlitbu:

„Ako im vysvetlím posolstvo vedomia Kṛṣṇu? Som veľmi úbohý, nehodný a najhlbšie pokleslý. Preto hľadám Tvoje požehnanie, aby som ich dokázal presvedčiť, lebo sám som bezmocný.

Ó, Pane, nejakým spôsobom si ma sem priviedol, aby som o Tebe hovoril. Teraz, môj Pane, je na Tebe, aby si mi doprial úspech alebo ma nechal zlyhať, podľa Svojej vôle.

Ó, duchovný majster všetkých svetov! Môžem len opakovať Tvoje posolstvo, takže ak chceš, môžeš moju moc hovoriť prispôsobiť ich chápaniu.

Jedine Tvojou bezpríčinnou milosťou sa moje slová očistia. Som si istý, že keď toto transcendentálne posolstvo prenikne do ich sŕdc, určite pocítia veľkú radosť, a tak sa oslobodia od všetkých životných nešťastí.

Ó, Pane, som ako bábka v Tvojich rukách. Ak si ma sem teda priviedol, aby som tancoval, potom ma roztancuj. Roztancuj ma, ó, Pane, roztancuj ma ako sa Ti zapáči.

Nemám žiadnu oddanosť ani poznanie, ale mám silnú vieru vo sväté meno Kṛṣṇu. Označili ma ako Bhaktivedāntu, a ak chceš, môžeš teraz vyplniť skutočný význam Bhaktivedāntu.“

(Mārkine Bhāgavata-dharma, bostonský prístav, 18.9.1965)

Śrīla Prabhupāda, ukazujúc dokonalý príklad toho, ako má byť úprimný žiak odhodlaný vo vykonávaní pokynov duchovného majstra, sa bez akéhokoľvek zjavného úspechu počas jedného roka transcendentálne prebíjal v New Yorku, v tom najohromnejšom meste na svete. Čoskoro potom však svojim spievaním mahā-mantry: Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare pod stromom v Tompkins Square Park prilákal pozornosť mladej generácie, ktorá rezonovala s Kṛṣṇovým posolstvom a ktorá sa s k nemu pridala, aby spolu vytvorili Medzinárodnú Spoločnosť pre vedomie Kṛṣṇu. Začala celosvetová revolúcia hnutia Hare Kṛṣṇa. Mladí oddaní založili chrámy najprv v Amerike, potom v Európe a postupne aj na ďalších kontinentoch. Tisíce mladých ľudí všetkých vierovyznaní, rás, pohlaví a národností si osvojili život v oddanosti a prakticky zo dňa na deň sa premenili na svätcov. Je to jediný prípad v histórii, kedy Kṛṣṇov oddaný úspešne učil ľudí mimo Indie prísnej disciplíne Vaiṣṇavizmu.

V roku 1970 si George Harrison z populárnej kapely The Beatles, osobný priateľ a obdivovateľ Śrīlu Prabhupādu, uctil hnutie svojou piesňou „My Sweet Lord“, kde použil nápev Hare Kṛṣṇa. Takisto prispel za vydanie Prabhupādovej knihy „Kṛṣṇa – Najvyššia Božská Osobnosť“ a napísal k nej predslov, v ktorom svojich fanúšikov požiadal, aby si osvojili proces spievania Hare Kṛṣṇa. Hnutie Hare Kṛṣṇa vošlo do všeobecného povedomia a v roku 1976 ho americká vláda uznala za právoplatné náboženstvo. Podľa dávnej Caitanya-caritāmṛty toto všetko nie je úspech, ktorý môže dosiahnuť obyčajný človek. Nikto nemôže propagovať saṅkīrtanové hnutie, pokiaľ nie je priamo splnomocnený Kṛṣṇom Samotným.

Úžasné úspechy

Tak, ako lotos rastúci v mútnych vodách ostáva bahnom nedotknutý, podobne aj čistý Pánov oddaný dokáže na šírenie posolstva vedomia Kṛṣṇu využívať všetky vymoženosti modernej doby ako korporácie, banky, diktafóny, lietadlá, počítače, televíziu atď., a pritom nebyť týmito vymoženosťami ovplyvnený. Príkladné správanie Śrīlu Prabhupādu vo vzťahu k hmotnému svetu slúži ako príklad mnohým ašpirujúcim spiritualistom aj dnes.

Śrīla Prabhupāda dokázal počas krátkej doby dvanástich rokov napísať zhruba 70 kníh o vede vedomia Kṛṣṇu. Encyclopaedia Britannica prehlásila, že tieto objemné preklady z pôvodného Sanskritu a jeho jasné komentáre „priviedli do úžasu literárne a vedecké obce po celom svete.“ Do roku 1976 bolo vydaných 55 000 000 kníh v 25 jazykoch, ktoré oddaní rozšírili takmer vo všetkých krajinách, čím sa Bhaktivedanta Book Trust stal najväčším vydavateľom indických náboženských a filozofických textov na svete. Jedno vydanie Bhagavad-gīty takej, aká je samotné si na tlač vyžiadalo 76 vagónov papiera. Śrīla Prabhupāda zasvätil viac než 5 000 žiakov, založil 108 Kṛṣṇových chrámov na šiestich kontinentoch, v každom centre inštaloval Božstvo Kṛṣṇu a svojich žiakov vycvičil v procese uctievania. V hlavných mestách po svete zaviedol festival Pána Jagannāthu, Ratha-yātru, čím chrámy priniesol k ľuďom. V roku 1967 tiež nakázal svojim žiakom, aby začali obchod s vonnými tyčinkami, a tak zabezpečili finančnú podporu pre chrámy. Spoločnosť Spiritual Sky Inscence za štyri roky vyprodukovala ročný zisk 1 milión dolárov (čo je ekvivalent $4 600 000 v r.2004). Zaviedol nedeľné hostiny lásky, „Sunday Love Feast“ a ďalšie programy pre distribúciu prasādamu (posväteného jedla), ktoré verejnosti poskytujú milióny porcií jedla zadarmo. Vytvoril prvú celosvetovú sieť vegetariánskych reštaurácií. Postavil veľké chrámy v Bombay a vo Vṛndāvane, v Māyāpure založil duchovné mesto. Zo všetkých sú dnes medzinárodné pútnické miesta. Založil základné školy, aby zabezpečili vzdelanie v princípoch oddanej služby a tiež The Bhaktivedanta Institute, ktorého účelom bolo presadzovať vedomie Kṛṣṇu vo vedeckej obci, angažujúc serióznych akademikov v úvahách o vede sebarealizácie. Založil tiež farmové spoločenstvá, kde sa ľudia môžu učiť „jednoduchému životu a vznešenému mysleniu“, zdôrazňujúc ochranu kráv a závislosť na Bohu a prírode.

Śrīla Prabhupāda did not choose a successor, but requested all his disciples to continue associating with him through his books and work in the same way as before cooperatively even after his physical departure. Unfortunately, after Śrīla Prabhupādaʻs demise in 1977, his leading disciples did not take his instruction in their hearts and artificially, despite Śrīla Prabhupādaʻs clear orders not to do so, took up the posts of initiating spiritual masters with the desire to enjoy the glory and respect such a position commands, but without meeting the required qualification such a position demands. On account of this offensive act, consequently the ISKCON institution has suffered greatly due to internal dispute over its leadership and there has been a major setback in its preaching activities.

Śrīla Prabhupāda, however, lives on in his books. His instructions on re-spiritualization of the human society are still waiting to be fulfilled. People of the world should therefore take advantage of this wonderful opportunity.

Žije večne vo svojich pokynoch

Śrīla Prabhupāda si nevybral nástupcu, ale požiadal všetkých svojich žiakov aby sa s ním naďalej združovali skrz jeho knihy, a tak ako predtým spoločne pracovali aj po jeho fyzickom odchode. Nanešťastie žiaci, ktorí viedli spoločnosť si po odchode Śrīlu Prabhupādu v roku 1977 jeho pokyn nevzali k srdcu. Napriek jeho jasným nariadeniam, aby to nerobili, si umelo prisvojili posty zasvecujúcich duchovných majstrov s túžbou užívať si slávu a úctu akú takýto post vzbudzuje, no bez kvalifickácie, ktorú si vyžaduje. Následkom tohto urážlivého skutku Prabhupādova inštitúcia ISKCON veľmi utrpela kvôli vnútorným sporom o jej vedenie a jej kazateľskú misiu zhatila zásadná prekážka.

Śrīla Prabhupāda však naďalej žije vo svojich knihách. Jeho pokyny o opätovnom preduchovnení ľudskej spoločnosti stále čakajú na svoje naplnenie. Ľudia tohto sveta by preto mali využiť túto úžasnú príležitosť.

„Existujú dva spôsoby združovania sa. Jeden je prostredníctvom vāṇī a druhý skrz vapu. Vāṇī znamená „slová“ a vapu je „fyzická prítomnosť“. Fyzická prítomnosť je niekedy zjavná a inokedy nie, ale vāṇī existuje večne. Preto musíme využiť vāṇī, nie fyzickú prítomnosť.”

(Śrī Caitanya-caritāmṛta 1975, záverečné slová)

—Vydavatelia